14. 10. 2026 12:46

Dušan Tatranský

Tvor, alebo netvor

Ak to trochu nebolí, možno netvoríte

Nevyužitá kreatívna energia nezmizne. Obráti sa proti vám.

AI nám práve vzala poslednú výhovorku, prečo netvoriť. A zároveň nám umožnila tvoriť bez tvorenia.

Nádych a výdych

Dýchame dnu a von. Po každom nádychu musí prísť výdych.

Podobne funguje aj hlava. Celý život nasávame: umenie, prírodu, rozhovory, miesta, chute, zážitky, inšpiráciu.

To je nádych.

Výdych je tvorba.

Keď ho vynecháte, niečo sa začne hromadiť.

Každý z nás je unikátny súbor vnemov. Nikto iný nevidel presne to, čo vy, presne v tom poradí. Preto by z vás malo niečo vychádzať. Nie preto, že je to trendy. Ale preto, že inak to dusíte vnútri.

Netvor

Tvorba, ktorá nemôže ísť von, ostáva vnútri. A tam sa môže meniť na jed.

Psychológ Abraham Maslow napísal, že hudobník musí robiť hudbu, maliar maľovať a básnik písať, ak má byť nakoniec zmierený sám so sebou. Čím sa človek môže stať, tým sa musí stať.

V praxi to vyzerá menej vznešene.

Človek, ktorý by mal písať, začne o písaní mudrovať. Človek, ktorý by mal stavať, začne kritizovať stavby iných. Človek, ktorý by mal tvoriť, začne byť jedovatý voči tým, ktorí tvoria a je ich vidieť.

Poznáte ich. V našom odvetví sú pod každým postom o novej kampani, v každej diskusii a na každom firemnom večierku pri bare. A úprimne, občas je to aj ten v zrkadle.

To je netvor.

Nie zlý človek.

Ne-tvor. Človek, ktorý netvorí.

Výhovorky padli

Roky sme mali alibi. Neviem hrať na nástroji. Neviem kresliť. Neviem robiť vo Photoshope. Nemám štúdio. Kameru. Rozpočet. Kamaráta, ktorý vie strihať.

Tie časy sa skončili.

Pesničku, krátky film, ilustráciu, aplikáciu aj knihu dnes dokážete vytvoriť s nástrojmi, ktoré stoja menej ako večera.

Remeselná bariéra padla.

Ostala iba jedna, ktorú za vás žiadny nástroj neprekoná:

Musíte mať čo povedať.

Podstatná už nie je iba technika. O to dôležitejšie sú creative a art direction.

Čo chcem povedať? Prečo práve takto? Čo tam nepatrí? A kedy je to hotové?

Háčik

Ten istý nástroj, ktorý nám zobral staré výhovorky, nám totiž ponúkol novú.

Možno najpohodlnejšiu v histórii: „Je to dosť dobré.“

Výskumy začínajú ukazovať nepríjemný paradox. S AI dokážeme podať lepší výkon bez toho, aby sme sa nevyhnutne stávali lepšími.

Programátor dokončí úlohu, ale horšie rozumie tomu, ako program funguje. Človek vyrieši problém, ale nič sa pri tom nenaučí. Lekár s nástrojom podáva lepší výkon, no ak sa naň dlho spolieha, jeho vlastné schopnosti môžu slabnúť.

Dobrý výkon ešte neznamená, že sme sa niečo naučili.

Psychológia pritom podobný jav pozná dávno. To, čo nám prácu uľahčuje dnes, nemusí byť to, čo nás robí schopnejšími zajtra.

Profesor Robert A. Bjork používa pojem „žiaduce ťažkosti“. Určitá námaha pri učení nie je chyba systému. Je jeho súčasťou.

A pri tvorbe je to rovnaké. Ak odstránime všetko trenie, môžeme odstrániť aj časť premýšľania, z ktorého tvorba vzniká.

Lektor kritického myslenia Ján Markoš prirovnal náš vzťah s AI k dvom zrkadlám oproti sebe. AI berie od nás, my berieme od AI. Vyzerá to ako nekonečný priestor, ale medzi zrkadlami je stále len pár centimetrov.

Výsledok už poznáte z feedu. Hladká, čistá, dokonale priemerná kaša.

AI slop.

AI teda neurobí z netvora automaticky tvora. Kto ju používa na to, aby nemusel myslieť, môže byť len produktívnejším netvorom. S lepším portfóliom.

Nápad je váš. AI sú ruky.

Moje pravidlo je jednoduché:

Nápad by mal byť váš.

AI vám ho môže pomôcť spochybniť, rozvinúť, otestovať alebo zrealizovať. Ale keď jej odovzdáte aj samotné premýšľanie, nemá veľmi z čoho vytvoriť niečo vaše.

Je to extrémne schopná 3D tlačiareň. V digitálnom priestore vytlačí takmer čokoľvek.

Stále však musíte vedieť, čo má zmysel tlačiť.

Pri práci s AI som si všimol jednu vec:

Ak to trochu nebolí, možno netvoríte. Zadávate.

Nejde o to, aby ste si naschvál sťažovali prácu. Ide o to vedieť, ktorej námahy sa zbaviť a ktorú sa oplatí podstúpiť.

AI môže robiť prepisy a kontrolovať gramatiku. Nemusí za vás vymyslieť pointu.

Môže vyrobiť desať vizuálnych variantov. Nemusí rozhodnúť, ktorý je správny.

Môže naprogramovať prototyp. Nemusí vedieť, prečo by mal existovať.

Používajte ju ako sparingpartnera:

Príďte s vlastným nápadom, nie s prázdnou stránkou.
Požiadajte o kritiku, upozornenie na nedostatky, nielen hotové riešenie.
Pýtajte si väčšie množstvo alternatív, potom vyberajte, osekávajte a prerábajte.
Vedome rozhodujte, čo dáte stroju a čo si necháte pre seba.

Posledné slovo má človek. Ak nie, už netvorí. Schvaľuje.

Čo AI nemá

AI má prístup k obrovskému množstvu toho, čo už ľudia vytvorili.

Nepozná však vaše detstvo. Vaše zlyhania. Vôňu starého bytu. Trápny večer spred pätnástich rokov. Pesničku z auta na dovolenke v roku 2004. Ani to, čo ste si včera všimli v električke.

Nikdy nikde nebola.

Vy áno.

To je vaša výhoda.

Ale treba ju živiť.

Keď bude váš nádych tvoriť len feed a chatbot, váš výdych bude znieť ako feed a chatbot.

Preto treba občas zavrieť laptop. Vypnúť mobil. Ísť naspäť do reality.

Do prírody. Na výstavu. Do cudzieho mesta. Alebo do svojho vnútra.

Nie z romantiky.

Z hygieny.

Unikátny vstup je stále najlepšia cesta k unikátnemu výstupu.

Vašou výhodou nie je originalita.

Je ňou váš život.